Page 3 - 1/2021 Slovenský RYBÁR

RYBY NA PRVOM MIESTE

yby – fascinujúce až tajuplné živočíchy, ktoré nás tak neodolateľne lákajú
Rk vode. Každá rieka, priehrada, štrkovisko, ale niekedy aj malý potôčik skrý-
vajú pod vodnou hladinou tajomstvo v podobe zaujímavých, netradičných, možno
kapitálnych úlovkov.
Sme schopní kvôli nim vysedávať pri vode celé hodiny, ba aj dni, dokonca aj v neča-
se. Utrácať nemalé peniaze na rybársku výbavu, návnady, nástrahy, povolenky, cesto-
vanie, ubytovanie... Hľadať na internete alebo v rybárskych časopisoch tie najúčin-
nejšie nástrahy, skúšať nové moderné metódy lovu. Dokážeme im obetovať skutočne
veľa, časť svojho života. Prečo by aj nie, veď čas strávený na rybách sa do dĺžky života
predsa nezapočítava. Možno preto všetci vyzeráme tak mladistvo...
Je to neuveriteľná sila, vášeň, koníček, pre niekoho možno až závislosť. Záľuba, ktorá
by nás všetkých mala čo najviac spájať. Na rybách je predsa úplne jedno, či som
skladník, doktor, učiteľ alebo politik. Na rybách by sme si mali byť všetci rovní.
A je veľmi fajn, keď to tak je. Veď najsilnejšie priateľstvá vznikajú najmä vďaka našim
záľubám.
Smutné je, ak je to naopak. Ak nás rozdeľuje to, čo by nás malo v prvom rade
spájať... Stále častejšie sme svedkami rôznych foriem osočovania či nadávok medzi
rybármi, ale často aj vo
vedení organizácií. Inter-
netový anonymný grc, pod
ktorý sa väčšina „chlapov“
ani nevie podpísať, radšej
nejdem rozvádzať. Kam
sme sa to až znížili!?
Pritom sa na nás rybárov
20 neustále valí obrovské
14
množstvo problémov,
ktoré je potrebné akút-
ne riešiť. Nad našimi
najkrajšími vodami visí
hrozba trvalej degradácie
„ekologickými“ „malými“
vodnými elektrárňami.
Jaroslav ŠUBJAK, Z kanalizácií aj čističiek
spolupracovník Slovenského RYBÁRA
sa do vôd valí stále väčšie
množstvo chémie, hormó-
nov, zostatkov liečiv, antidepresív, mikroplastov..., ktoré majú z dlhodobého hľadiska
nepredvídateľný negatívny vplyv nielen na ryby a vodné organizmy, ale aj na človeka.
Z najkrajších pstruhových potokov sa stávajú polovyschnuté zregulované stoky,
navyše s množstvom skládok a nahromadených plastov. Aj tie odstraňujú väčšinou
len rybári.
A pomýlená „ochrana prírody“ svojimi novými vyhláškami namiesto pomoci
ďalej systematicky bojuje proti rybárom aj poľovníkom! A nie je to len pretrvávajú-
ca ochrana kormoránov, vydier, čajok, ďalšie zákazy vjazdov, ale aj postupné snahy
o získanie niektorých rybárskych revírov, pripravované obmedzenie zarybňovania
pstruhom dúhovým alebo na niektorých typických lokalitách úplný zákaz lovu
hlavátky... Nestačí, že neuváženou ochranou kormorána – na viac ako desať rokov –
takmer úplne vyradili z rybárskeho hospodárenia Oravu, horný Váh, horný Hron
a ďalšie rieky! Terajší generálny riaditeľ ŠOP už v roku 2003 poskytol najlepší „recept“
na ochranu našich vôd pred kormoránmi: „Keby sa totiž vrátili aj nasledujúci rok,
našli by tu menej rýb než tento, a každý ďalší rok ešte menej. A to by bol vlastne dô-
vod, aby sa sem kormorány nevracali.“(!?) Pýtam sa: „Ryby nie sú rovnako dôležitou
súčasťou prírody ako iné živočíchy?!“ Pokiaľ nebudú ryby, tak skutočne nepriletia
kormorány. Ale nebudú ani vydry, volavky, ani rybáriky, bociany čierne, orliaky,
kršiaky... Pokiaľ dôjde k narušeniu ekologickej rovnováhy – je potrebné jednoznačne
zasiahnuť! Žijeme v industrializovanej krajine, poznačenej človekom, nie v Kanade
alebo na Aljaške, kde sa možno ešte zachovala aká-taká autoregulačná schopnosť
prírody.
Skutočne nie je čas na hlúpe hádky medzi nami – rybármi. Dajme si do nového
roku ešte jedno predsavzatie: problémy riešiť, nie ich vytvárať. A pri vode relaxujme,
nezáviďme, doprajme. Skúsme mať my rybári na prvom mieste ryby. Nielen ich lov,
38 ale najmä ochranu. Rovnako ako majú ochrancovia vydier na prvom mieste vydru,
82
ochrancovia vlkov na prvom mieste vlka, ochrancovia vtákov...
3 3