Page 97 - 1/2021 Slovenský RYBÁR

ZÁBAVA

Politická rybačka SUDOKU

a rybárske dvere nám zaklopal november nádherným inverzným poča-
Nsím. Klop-klop, slnečné lúče zlatým kladivkom rozbíjajú ľadovú hmlu,
pripravujú podmienky na jednu z posledných tohtoročných vychádzok
k milovanej riečke... Vtedy prišlo náhle pozvanie na spoločnú rybačku na
polodivokom jazierku v nádhernej Turčianskej kotline. Tomu som nemohol
odolať a poňal som to ako skvelú spoločenskú akciu. Milan, Kamil, Lojzo,
Ďuri – všetci sa tam stretneme, bude krásne aj v tejto, nie až tak priaznivej
dobe, kde žezlo zviera neviditeľný Korona-kráľ a nemilosrdne ovplyvňuje
naše životy. Každý jeden prišiel načas, priateľsky sme sa objali, zvítali
a s radostným nadšením oddali svojej záľube. Muškárske prúty zanášali
streamríky ďaleko do rybníka, pstruhy boli hladné a nenásytne, priam
pažravo brali naše nástrahy. V krátkych prestávkach sme spomínali na
tohtoročné zážitky, fantastické rybárske výpravy. Presne takto som si to
predstavoval. A zrazu zaznela poznámka. Politická. Ten premiér je pekný
šašo, počuli ste, čo zase vyviedol? Neviem, kto prvý hodil túto udičku,
ale chytili sme sa kompletne všetci. Reakcia nedala na seba dlho čakať.
Prvý zareagoval Milan, po ňom Kamil, to už som sa neudržal ani ja – a už
to išlo. Nasledoval jeden politický hod za druhým, klasické rybárske
pstruhové nahodenia priamoúmerne ubúdali. Politická rybačka naberala
na intenzite. Z politického rybníka sme vyťahovali stále väčšie ryby, stále
väčšie nevyvrátiteľné polopravdy a stále väčšiu zlosť. A to bol len začiatok. „Ach, nič nás nepokúša tak mocne ako
Muškárky sme opreli o strom, postavili sme sa proti sebe do kruhu, každý
v postoji zápasníka sumo, pohupovali sme sa v kolenách a vykrikovali svoju nedostatok. Aj najmúdrejšie ryby poháňa
skúsenosť, svoj svetonázor, svoje presvedčenie, stupňovali hlasový rozsah
niekam do operných výšok. Naše priateľstvo, naša historická nezbúrateľná na udicu hlad.“
bašta, kam sme sa utiekali v dobách beznádeje, smútku, ale aj v radosti
3
8
a
n
2
)
1
e (
h
9 – 1
4
7
o
h
o
t
e
g G
n
l
o
n W
a
g
f
a v nádeji sa zrazu otriasala v základoch. A udice sme mali znovu v ruke. J Johann Wolfgang Goethe (1749 – 1832)
Už som nebol oslovovaný svojím menom, už som bol minimálne debil ako
ten, čo tam kradne, nedodržuje zákon, kradol, klame, bude klamať. No, boli
sme šiesti, každý s iným názorom, inou spravodlivosťou, iným politickým
prútom, ktorým nemilosrdne švihal všetkých naokolo. V tú chvíľu sme
boli takí rozpálení, že bolestivé zákerné šľahance po zhrbených chrbtoch,
neľútostne bičujúce naše ego, sme vôbec necítili a o to intenzívnejšie sme
rany rozdávali.
A vtedy zazvonil budík! Všade ticho, streda ráno 17. novembra, z okna
do postele už nazerala biela hmla... Čo sa to deje? Veľmi pomaly som sa
dostával späť do reality – veď dnes predsa ideme na malý rybníček do
Turčianskej kotliny. Celá rybárska partia. Starí priatelia. Naozaj priatelia?
Fúha, to bola sila, ten sen. Ako živý!
S takými hádkami, ako som zažil v tomto ťažkom sne sa naozaj dá
stretnúť v bežnom živote. Vidíme to na webe, kde si starí kamaráti neve-
dia prísť na meno, otec so synom sa nenávratne odcudzujú, medzi sused-
mi vládne napätie. A práve v tento deň pred 31 rokmi sme zlomili ťažké
jarmo, odomkli sme dvere k slobode, k vlastnému názoru. Tak prečo sa
nerešpektujeme, netolerujeme názor iného, zákon, pravidlá, tak prečo,
prečo, prečo!!!!???? Prečo dvíhame na piedestál politikov, politické stra-
ny, ich politické hádky? Tu si dovolím citovať pána Wericha: „Jestliže se
člověk hádá s blbcem déle jak půl minuty, hádají se už blbci dva.“
Každý jeden prišiel načas, priateľsky sme sa objali, zvítali. Muškárske prú-
ty zanášali streamríky ďaleko do rybníka, pstruhy boli hladné a nenásyt-
ne, priam pažravo brali naše nástrahy. A vtedy zasvišťal aj politický prútik.
,,Aký je tvoj názor na.... Stačí áno alebo nie.“ Bol to Milan. Nezabral som
na túto nástrahu, preletela ponad moju hlavu niekam do stratena, ďaleko
od pokojných rybárskych vôd. Tam, kam takéto nástrahy patria.
Do nového rybárskeho roku prajem všetkým obrovskú mieru tolerancie,
vieru v seba a svoje schopnosti, dostatok empatie, nekonečný rešpekt
a úctu k svojim blízkym. A samozrejme – skvelú rybačku!
Vilo HUSÁR © 2020 autor Ján Fiťma
97