Page 57 - 1/2021 Slovenský RYBÁR
P. 57

ďalšia odbočka už naozaj bude tá správna. Nakoniec, niekedy
         po desiatej večer sme konečne prišli k brehom jazera. Z fotiek
         mi bola Sahara známa, ale noc decentne zahaľovala jej zákutia,
         ktoré sa mali naplno prejaviť až ráno.
         Privítanie
         Správca Martin nás už čakal s miernym úsmevom na perách,
         ktorý decentne naznačoval, že „ako ste, preboha, nemohli

         trafiť?“... Hneď o prvý dojem zo Sahary sa postaral správca
         Martin. Chlap vyšľahaný vetrom, zajedno so živlami prírody
         a s pevným stiskom v rukách, ktoré boli poznačené ťažkou
         dennodennou prácou s rybami a na revíri. My v miernom
         daždi naobliekaní a Martin vo svojej klasickej čiernej veste
         a zelenej mikine. My po ceste hladní a Martin možno ešte
         pred chvíľou dojedajúci obed, ktorý cez deň nestihol. My zú-
         falí z cesty a Martin usmievajúci sa, vediac, že nič hrozné sa
         nestalo. Tak takéto boli moje prvé dojmy. Takto nejako som si
         Martina zapamätal. Samozrejme, Martina necharakterizovala
         len jeho práca, ale aj príjemný, ústretový prístup ku každému,
         kto si to cení.

         Prvé zábery
         Dorazili sme a plní očakávaní sme už-už chceli mať udice
         nahodené. Otvorili sme auto a vtom prásk! Moja dovtedy
         pekná zelená taška padla rovno do kaluže blata. Vlastne, pre
         tento príbeh nepodstatné, ale zároveň presne vyjadrujúce danú
         chvíľu – konečne na rybách, ale s mnohými útrapami! (hoci
         treba dodať, že vôbec nie závažnými) Prvá noc bola pred nami
         a do vody sme ako-tak nahodili prúty. Už o niekoľko hodín
         mal kolega prvý záber, po ktorom sa hneď ráno pošťastilo aj
         mne. Celkom ľahký začiatok, zdalo sa mi. Ale asi sme sa ne-
         chali príliš uniesť na pozitívnej vlne, pretože ďalšie dni už boli
         o čosi ťažšie.
         Prvé dojmy
         Nebudem sa ďalej detailne rozpisovať o taktikách alebo o tom,
         čo presne a kedy sa nám podarilo chytiť. To ani nie je primár-
         nym zámerom tohto článku. Skôr som chcel naznačiť, čo všet-
         ko bolo pred tým, než som na brehoch Sahary mohol v rukách
         držať svojho prvého kapra. Celý ten začiatok, moje prvé dojmy
         zo stretnutia s ľuďmi na revíri a prvé úlovky totiž formovali
         niečo, čo naďalej trvá. Saharu navštevujem, respektíve mám
         snahu navštevovať každý rok. Niekedy sa mi to podarí na jar
         a opätovne na jeseň, inokedy iba raz do roka. Málokedy sa
         teším na sedemhodinovú cestu, na večerné príchody, na rýchle
         vybaľovania, ale vždy po návrate domov z tejto rybačky, už
         plánujem opäť ďalší výjazd.

         Dnes iná, ale prvý dojem pretrval
         Revíry sa vyvíjajú, menia sa a v negatívnom aj pozitívnom
         zmysle slova sa na nich podpisuje čas. A práve preto moje prvé
         dojmy z revíru Sahara je potrebné hodnotiť a brať do úvahy
         v tom zmysle, ako som to počas prvej svojej návštevy vnímal.
         Sahara je dnes iná, aká bola vtedy, keď som ju navštívil prvý-
         krát. Je to prirodzené a takto to v živote chodí. Prvé dojmy
         však do istej miery dokážu formovať dlhodobý prístup a názor
         na konkrétnu lokalitu. Niekedy stačí dobrý alebo zlý prvý
         dojem, aby to v nás zanechalo dlhodobú stopu, ktorú je možné
         niekedy len veľmi ťažko zmeniť alebo upraviť. Občasný pohľad
         spätne nám následne poodhalí, ako sa náš prístup ku konkrét-
         nemu revíru formoval a vyvíjal, pričom niekedy aj naznačí, čo
         s najväčšou pravdepodobnosťou bude nasledovať.
            Prajem všetkým veľa úspechov pri objavovaní vašich vlast-
         ných nových revírov. 
                                            Miroslav FEČKO
   52   53   54   55   56   57   58   59   60   61   62