Page 23 - 1/2021 Slovenský RYBÁR

naše rieky uchránené, že neprileteli. Pritom som vôbec netušil,
ako veľmi sa mýlim. Po mnohých nekonečných ránach a dňoch,
keď som odchádzal od vody úplne premrznutý, zničený a unavený
od včasného ranného vstávania, som už prestával veriť, že sa mi to
podarí. Už som to chcel vzdať. A to aj napriek mojej príslovečnej
tvrdohlavosti a viac ako dvadsaťročným fotografickým skúsenos-

tiam. Nepomáhala mi ani relatívne dobrá a spoľahlivá fotogra-

fická technika, dokonalé maskovanie, ba ani znalosti miest ich
výskytu a lovu.
Rybu skonzumujú za dve, tri sekundy
Nakoniec sa predsa ukázali, no len dva kusy. Lovili dokonca
v mojej tesnej blízkosti, ale nafotiť ich s korisťou bolo prak-
ticky nemožné. Nikdy som nevedel, kde sa vynoria a navyše
takmer každú ulovenú rybu skonzumovali maximálne za
dve či tri sekundy po vynorení. Len konzumácia rýb veľkých
okolo pol metra im trvala o niečo dlhšie. Nakŕmené sa po-
tom rýchlo stratili v meandroch rieky...

Sústredenie volaviek
Mojím cieľom sa preto stali skôr volavky. Aj keď sú tiež mimoriad-
ne opatrné, predsa len je jednoduchšie predvídať ich stanovište
a miesta lovu. A tak som sa veľmi potešil, keď jedného mrazivého
januárového rána neďaleko mňa zosadla aspoň táto šedá rybárka.
Ešte som ani nestačil zaostriť fotoaparát, keď doleteli ďalšie tri,

Je nás stále viac
a potrebujeme žrať...

Na okrajoch rieky
číhajú volavky, ktoré tentoraz snehobiele beluše veľké. A na
lovia ryby natlačené druhý breh ďalšie a ďalšie. Pripadal som
kormoránmi do plytčín. si ako fotograf National Geographic nie-
kde v prírodnej rezervácii. Až na to, že
zo samotného prekvapenia som takmer
zabudol fotiť. Tak toto som ešte nikdy
nezažil?! Majú tu volavky azda nejaké
sústredenie?
Veľké čierne tiene
Až keď z oblohy začali klesať veľké čier-
ne tiene, pochopil som. Spočiatku ich
boli desiatky, ale postupne prilietali ďal-
šie skupinky. Nakoniec ich bolo okolo